Politik umelcom, umelec politikom I.

Dôležitou súčasťou dobrej predvolebnej kampane každej politickej strany je osobná angažovanosť známych osobností šoubiznisu a kvalitný sprievodný kultúrny program. Veľkí umelci vždy senzitívne reagovali na aktuálne celosvetové dianie, ohrozujúce ľudstvo, v tomto smere chceme uviesť protivojnovú tvorbu Boba Dylana.

Napriek lákavej ponuke sa tento fenomenálny umelec odmietol zapojiť do „rat racing“. Osobná angažovanosť v kampaniach prináša aj svoje úskalia, ktorými býva predovšetkým prehlbovanie stereotypov, vytváranie si často skreslených názorov a predsudkov o konkrétnej osobnosti. Viacerí ste si možno položili otázku: „Kde končí rola umelca a kedy sa umelec mení na politika?“ Odpovedať sa vám budem snažiť v nasledujúcom článku.

„Kde končí rola umelca a kedy sa umelec mení na politika?“ 

Umelci v politike nie sú zriedkavým fenoménom. Najoslnivejší prerod z umelca na politika sa podaril Ronaldovi Reaganovi. Tento bývalý filmový herec vo svojom reálnom živote to dotiahol až na funkciu amerického prezidenta. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj čelných predstavitelia zamatovej revolúcie v Československu, Václava Havla a Milana Kňažka.  Skúsme však zmeniť uhol pohľadu. Väčšina umelcov si nekladie za prvoradý cieľ politicky sa angažovať, ale mieni sa radšej venovať umeniu. Vstupom do politického diania umelec berie na seba riziko  politického onálepkovania. Samozrejme všetky rozhodnutia majú svoje plusy, ale aj mínusy. Ak sa politikovi podarí podchytiť si takúto známu umeleckú osobnosť, s veľkou pravdepodobnosťou sa mu podarí pre svoje ciele získať aj väčšiu časť divákov, ktorý obľubujú toho konkrétneho umelca. Ak však politik nemá dobrú povesť, tá môže nezvratne poškodiť povesť umelca. Celý mechanizmus predstavuje dvojstranný vzťah založený na dohode, pri ktorej platí staré pravidlo „niečo za niečo.“, avšak s vyššou mierou rizika pre konkrétneho umelca.

 „Celý mechanizmus predstavuje dvojstranný vzťah založený na dohode…“

Hádam najvýraznejšou postavou v dejinách slovenského šoubiznisu, ktorá sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov preslávila ako zabávač a zároveň reprezentant politickej strany ANO, bol Jozef Pročko. Tento človek sa spočiatku objavil vo viacerých televíznych programoch, neskôr sa stal jedným z najobľúbenejších a najžiadanejších zabávačov svojej doby na Slovensku. Pádom strany ANO sa Pročko postupne vytratil z televíznej obrazovky, upadol do zabudnutia  a dnes nie je o neho záujem ani a v umeleckej brandži, ba ani zo žiadnej politickej strany alebo hnutia.
Svojou náklonnosťou k niekdajšiemu predsedovi vlády Vladimírovi Mečiarovi sa netajil ani frontman najslávnejšej slovenskej hudobnej skupiny, Jožo Ráž. Osobné sympatie prejavil umelec k tomuto politikovi svojským vyjadrením: „Ja už som taký, keď mám názor, tak sa s tým nedá nič robiť.“ Mečiar mu z vďaky za obdiv opätoval, vyhlásením, že má priateľa, čo ho „drží ako voda nad vodou“. Politikov pád prežil umelec bez ujmy, prerušenie politickej angažovanosti skôr prospelo jeho umeleckému rozvoju.

„Ja už som taký, keď mám názor, tak sa s tým nedá nič robiť.“

Podobné skúsenosti má aj mladý spevák, moderátor, producent a režisér známej politicko-diskusnej relácie Politika sa nás týka, Martin Jakubec, ktorý je presvedčený, že: „Politika sa týka každého, umelcov nevynímajúc. Je rovnako dôležitá ako všetky ostatné súčasti ľudského života, preto by ju ľudia v žiadnom prípade nemali ignorovať, či dokonca odmietať.“   V minulosti ho bolo vidieť po boku jednej z najvýraznejších tvári slovenského politického života. Publikum umelca Jakubca tvorí približne rovnaká veková skupina ako je voličská základňa najsilnejšej politickej strany na Slovensku v súčasnosti.
Šlágre a piesne známe z relácie Repete, zaujímajú najmä starších ľudí, ktorí si zakladajú na tradičných hodnotách a majú radi overené značky. Program Repete Návraty pod vedením Martina Jakubca je momentálne jedinou zárukou pre strednú a staršiu generáciu aj počas volebného obdobia pretože ani verejnoprávna ani žiadna komerčná televízia konkurenčný program za posledné desaťročie nevytvorili. Treba podotknúť, že takých je na Slovensku väčšina. „Mojou hlavnou prioritou je podporovať takých politikou, ktorí hľadajú východiská z ekonomickej krízy. V tomto období na tomto cieli závisí prežitie celej spoločnosti,“ dodal Jakubec. Zaujíma nás teda, či ho uvidíme podporovať nejaký politický subjekt aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane, spoločne s Dušanom Grúňom, Lýdiou Volejníčkovou, Zdenom Sychrom a ďalšími, ktorí vystupujú v jeho programe.