Politikov filmy príliš nezaujímajú

Prinášame vám rozhovor so Zuzanou Piussi, známou slovenskou režisérkou a dokumentaristkou. Vyštudovala katedru réžie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 1992 – 2000 spolupracovala s divadlom Stoka. Známou sa stala vďaka dokumentom Kuracia láska (2011),  Muži revolúcie (2011), Od Fica do Fica (2012) a poslednému z jej filmov Krehká identita (2012). 

Okrem uvedených natočila aj film o stave slovenského súdnictva s názvom Nemoc tretej moci (2011), za ktorý bola trestne stíhaná, a to kvôli použitiu metódy nakrúcania takzvanou nevedomou kamerou. V mediálnej, umeleckej obci, ale aj medzi divákmi vyvolala správa o trestnom stíhaní pobúrenie. Pod petíciu vyjadrujúcu jej podporu sa podpísalo 3000 ľudí. Podporili ju aj viaceré známe osobnosti z Českej republiky, okrem iných aj minister zahraničných vecí ČR Karel Schwarzenberg.

Ako vnímate slovenskú mediálnu scénu? 

Pravdu povediac slovenskú mediálnu scénu príliš nepoznám, pravidelne počúvam len rádio Devín, ktoré mám rada. Komerčné televízie nesledujem vôbec. Občas čítam Sme, Hospodárske noviny a .týždeň, Trend. Tiež čítam víkendovú Pravdu, kde sa hlbšie venujú histórii, vede a kultúre. Osobne by som bola rada, keby u nás fungovala kvalitná verejnoprávna televízia. To je ale zrejme nereálne.

 „Komerčné televízie nesledujem vôbec.“

Ak by sme sa mali začať baviť o problematike médií, kto by mal maslo na hlave, štát či samotné médiá (mediálne subjekty)?

Zodpovednosť nesie štát, ktorý musí nastaviť pravidlá hry. Lenže čo môžete čakať od štátu, ktorý ovládajú finančné skupiny a podivní podnikatelia, ktorých hlavným biznisom sú štátne objednávky?

Často sa stretávam s názorom, že médiá sú zlé a prevalcovala ich moc peňazí, teda začali slúžiť záujmom politikov alebo finančných skupín, dá sa s tým súhlasiť, alebo existujú výnimky? 

Finančné skupiny majú evidentne vplyv na všetky médiá, okrem rádia Devín, zrejme len preto, že naši oligarchovia ani nevedia, že existuje. Média sú vystavené enormnému ekonomickému tlaku, nikto si nemôže dovoliť odmietnuť reklamnú kampaň, za ktorou stojí oligarchia. Na druhej strane nepoznám nikoho, kto by bral naše médiá vážne.

„Média sú vystavené enormnému ekonomickému tlaku, nikto si nemôže dovoliť odmietnuť reklamnú kampaň, za ktorou stojí oligarchia.“

Je obsah prezentovaný v bulváre a televízií skutočným odrazom úrovne slovenského diváka?

Myslím, že áno. Bohužiaľ.

Točíte filmy o Slovensku a Slovákoch, akí sú? Prečo sa do médií (aj do vašich) dostávajú rôzne často krát absurdne figúrky? 

Neviem akí sú Slováci, ja nakrúcam len s ľuďmi, ktorí ma zaujímajú. Musia do filmu priniesť svoju tému. Moje filmy nie sú určené pre široké publikum. Nemám pocit, že nakrúcam absurdné figúrky. Z istého uhla pohľadu sme nakoniec všetci absurdné figúrky. Pozrite sa na mňa…

Je vo vašom prípade zložité nájsť námet na dokument?

Určite nie.

Venujete sa v nich kontroverzným témam, mávate strach pri ich výrobe a v konečnom aj z ich dôsledkov? Osobne obdivujem Vašu odvahu natáčať v „dave“, mali ste niekedy strach z fyzického útoku? 

Dav nemám rada, mnohé zábery davových scén vo filme o Gorile robil môj kolega Maroš Berák, z tých rozzúrených ľudí som mala strach. Z dôsledkov strach nemám. Rátam z negatívnymi reakciami.

„…mnohé zábery davových scén vo filme o Gorile robil môj kolega Maroš Berák…“

Aké sú  reakcie ľudí na tieto témy? Ako ich prijíma väčšina diváckej obce?

Niekomu sa film páči, inému nie. Reakcie sú rôzne. To je normálne. Bolo by divné, keby sa moje filmy páčili všetkým. Vždy sa vyrojí kopec ľudí, ktorí nad filmom mudrujú ako mal byť spravený, čo tam malo byť a nie je.

Je pochopiteľné, že napríklad film Od Fica do Fica mohol ísť mnohým politikom takpovediac proti srsti. Nesťažoval sa Vám niektorý z nich, že sa mu kvôli nemu objavilo na hlave  niekoľko nových šedín? Myslíte si, že v štáte s trestnoprávnou imunitou politikou akým je Slovensko, sú tieto témy pre politikov stráviteľné? 

Politici sa nesťažovali. Filmy ich príliš nezaujímajú. Majú iné starosti. Ak sa im niečo nepáči, majú iné páky ako film eliminovať. Napríklad zatlačia, aby film nemohol byť distribuovaný v kinách alebo uvedený na MFF Bratislava ako v prípade Od Fica do Fica.

„Politici sa nesťažovali. Filmy ich príliš nezaujímajú. Majú iné starosti.“

Od Fica do Fica ste točili bez finančnej podpory, bol to úmysel, alebo sa úrady zľakli názvu?

Bol to zámer. Nechceli sme čakať na grant ani sa nechať ponižovať všelijakými komisiami. Mário Homolka povedal, že je to dôležitý film, a že doňho investuje vlastné peniaze.

Akým spôsobom bol financovaný, určite je to nákladná záležitosť?

Film sme nakrútili z vlastných peňazí, lebo sme ho chceli spraviť. Je to otázka priorít. Viac k tomu povedať neviem. Samozrejme, že bez grantu alebo peňazí z televízie to nie je jednoduché.

O čom je Váš posledný film Krehká identita?

Je to film o ľuďoch, ktorí sa chcú obetovať pre národ a o hľadaní toho, čo nás Slovákov robí tým, čím sme.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: Zuzana Piussi