Slovenský návod na znižovanie nezamestnanosti – 1. časť

Nezamestnanosť na Slovensku opäť núti najmä opozičné politické strany, vydávať stanoviská k spomínaného problému. Zatiaľ čo niektoré opierajúce sa o oficiálne európske štatistiky pripomínajú jednoduché konštatovania opisujúce kritickú situáciu, iné vyzývajú k celospoločenskej zmene. V zásade platí: „čím menší subjekt, tým radikálnejšie riešenie.“

5€

SDKÚ-DS v parlamente predložila 10 bodov, ktoré podľa jej názoru dokážu zvrátiť tento negatívny trend.

  1. Znížiť priame dane a zabezpečiť lepší výber daní (vláda len bezradne sleduje pokles efektívnosti výberu DPH)
  2. Znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov, aby sme im dali väčšiu šancu zamestnať sa a zjednodušiť odvodový systém
  3. Spružniť pracovné právo pre kratšie pracovné úväzky, ale aj zlepšiť možnosti práce nadčas pri sezónnych zákazkách a nezvyšovať cenu práce
  4. Zefektívniť systém sociálnych dávok tak, aby sa pracovať oplatilo a zaviesť možnosť kombinácie dávok a práce
  5. Zmeniť regulačnú politiku tak, aby jej výsledkom neboli najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov v EÚ
  6. Zjednodušiť administratívu zavedením licencií pre živnostníkov
  7. Zlepšiť služby štátu na Úradoch práce a zlepšiť elektronickú komunikáciu so štátnymi orgánmi
  8. Urýchliť trvanie súdnych sporov
  9. V školstve zabezpečiť informovanosť o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl
  10. Spolutvoriť európsku legislatívu tak, aby neznižovala konkurencieschopnosť krajín EÚ a presadiť moratórium, aby sa tvorcom pracovných miest nezvyšovali náklady z dôvodu európskych nariadení a smerníc

Znižovať priamych daní podľa bodu č. 1 je však hotový nezmysel. Počas vlád Mikuláša Dzurindu boli kvôli tomu zaznamenané najväčšie daňové úniky. Firmy využili možnosť registrácie v takzvaných daňových rajoch (Cyprus, Belizé, Kajmanské Ostrovy), aby sa vyhli plneniu daňových povinností. Trochu nezmyselne však vyznieva aj bod č. 8 „urýchliť trvanie súdnych sporov.“ Zrýchľovať súdny spor znie ako nezmysel. Zrýchľovať je možné súdne konanie a trvanie súdneho sporu možno skracovať. Okrem toho možno oceniť mierny záujem o školstvo, aj keď bod č. 9 kladie dôraz na kontrolu. Tá by viedla k zvyšovaniu byrokracie a v praxi by to vyzeralo asi tam, že na výslnie sa síce dostanú „najlepšie“ slovenské školy, tie však naďalej nebudú konkurencie schopné v globálnom priestore.

„Znižovať priamych daní podľa bodu č. 1 je však hotový nezmysel. Počas vlád Mikuláša Dzurindu boli kvôli tomu zaznamenané najväčšie daňové úniky.“

Politická strana SaS sa ešte v roku 2012 prostredníctvom blogu Jozefa Mihála pýšila, že najlepší program na boj s nezamestnanosťou. Reprezentovalo ho heslo: „Je lepšie ľudí naučiť ryby chytať, ako im ryby rozdávať“. Jeho snahou bolo dosť radikálnym spôsobom transformovať existujúci sociálny systém. Väčšina bodov však znela príliš abstraktne a voličovi nemohlo byť jasné, ako by tieto zmeny mali v skutočnosti prebiehať. Väčšinou sa to týkalo pojmov ako zlepšovanie flexibility pracovno-právnych vzťahov či zlepšovanie podnikateľského prostredia. Konkrétne návody, ako sa to malo dosiahnuť neboli uvedené.

Jedno z najradikálnejších riešení ponúka KSS pod vedením Jozefa Hrdličku, podľa ktorého: „Riešením môže byť len zvýšenie podielu štátnych podnikov a štátneho podnikania v ekonomike Slovenska, tým získanie zdrojov na postupnú likvidáciu nezamestnanosti, zabezpečenie vyšších dôchodkov, bezplatného zdravotníctva, školstva a dôstojného sociálneho zabezpečenia.“ Opäť však ostalo len pri konštatovaní bez konkrétnej idei, ktorá by napovedalo ako je možné tento stav dosiahnuť. Navyše v čase globálneho obchodu a ultralacnej pracovnej sily v Číne, Indii a Vietname, sa uvedené konštatovanie javí ako nostalgické spomínanie na minulé časy.