Exportné možnosti slovenských firiem v Kazachstane

Perspektívy pre rozvoj vzájomných obchodných vzťahov určuje Strategický plán rozvoja Kazachstanu prijatý v roku 2010 platný na obdobie od roku 2020 a tiež legislatívne úpravy zamerané na využitie prírodného bohatstva krajiny.

Astana, výhľad od Prezidentského paláca k Bayterek Tower

Astana, výhľad od Prezidentského paláca k Bayterek Tower
Autor: Nina Schultheiss

Plán predpokladá ekonomickú diverzifikáciu a uprednostňovanie nasledovných priorít: spracovanie ropy, budovanie infraštruktúry v sektore ropy a plynu, metalurgia, výroba hotových hutníckych výrobkov, farmaceutický priemysel, obranný priemysel, potravinárstvo, stavebníctvo a výroba stavebných materiálov, energetika, doprava a telekomunikácie. Uvedené plány vlády Kazachstanu, podľa ktorých má byť do roku 2020 zvýšený podiel nesurovinového exportu z 10% do 45% si vyžadujú masívne investície, s cieľom modernizácie technologickej a priemyselnej základne. V tejto oblasti sa vytvára priestor pre slovenské spoločnosti v dodávkach technologických zariadení.

Podnikateľské subjekty zo SR, môžu realizovať v Kazachstane projekty týkajúce sa rozvoja a modernizácie infraštruktúry (železnice, rozvodné energetické siete, dopravné komunikácie). Zaujímavé sú takisto projekty výstavby malých vodných elektrární, tepelných elektrární a všeobecne projektov v energetike. Spoločné podniky, zamerané napríklad na finálnu montáž strojov, môžu v značnej miere upraviť v pozitívnom pláne percentuálnu výšku slovenského exportu do Kazachstanu.

Zaujímavá oblasť pre slovenské spoločnosti je strojárstvo, stavebné materiály, dopravné a logistické služby, polygrafia, baliarenské stroje, spracovanie poľnohospodárskych produktov, ale aj inovatívne oblasti (solárne kolektory, veterné elektrárne, čističky vôd, likvidácia odpadu). Vzhľadom k zákonnej úprave o „kazašskom obsahu“ (podľa platnej legislatívy sa pri verejných obstarávaniach, obstarávaní spoločností s väčšinovým podielom štátu alebo štátneho fondu Samruk Kazyna, ako aj pri investíciách v oblasti ťažby nerastných surovín uprednostňuje tovar kazašského pôvodu, resp. sa stanovuje jeho minimálny podiel na investícii) bude čím ďalej zložitejšie presadiť sa podnikateľským subjektom priamymi dodávkami hotovej produkcie. Možným spôsobom, ako môžu slovenské spoločnosti riešiť vzniknutú situáciu, a naopak využiť ju vo svoj prospech je vytváranie spoločných podnikov s kazašským partnerom pri dodá vkach výrobných technológií, keď sa časť výroby presunie na územie Kazachstanu.

Zdroj: MV SR