Sporný poslanecký návrh podporuje korupčné správanie investorov

5€Po nedávnej medializácii poslaneckého návrhu, ktorý plánuje eliminovať rozhodovacie kompetencie miest a obcí pri výbere investorov, sme sa rozhodli požiadať o vyjadrenie Občiansku iniciatívu „Za spravodlivé vyvlastňovanie“. Tá je vážne znepokojená so súčasným vývojom vyvlastňovacej legislatívy.

Za hlavné dôvody považuje najmä protiústavnosť vyvlastňovania pre takzvané významné investície, s tým spojené porušovanie základných ľudských práv a slobôd takto dotknutých vlastníkov, absenciu skutočného verejného záujmu a v neposlednom rade aj obchádzanie zaužívaných demokratických princípov právneho štátu pri stanovovaní verejného záujmu. Problematicka a sporna legislativa existuje v pravnom poriadku už od roku 1999. Podľa OI „Za spravodlivé vyvlastňovanie“ dôjde schválením novely nielen k dalšiemu prehĺbeniu protiústavného ohrozovania vlastníckych práv, ale aj k podnieteniu korupčného správania výkonnej moci. Vláda totiž nemá okrem plánovanej výšky investície žiadne iné kritérium, na základe ktorého bude rozhodovať, komu osvedčenie o významnej investícii udelí a komu ho odmietne udeliť.

 Je prirodzené, že každý investor sa bude po priblížení k zákonnému limitu investície snažit získať osvedčenie o významnej investícií. Nadobudnutie pozemkov na základe vyvlastnovacieho rozhodnutia je totiž pre investora po zahrnutí všetkých obstarávacích nákladov v konecnom dôsledku podstatne lacnejšie, ako získanie vhodného pozemku na volnom trhu. Intervenciou štátnych orgánov do majetkovoprávnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku na jednej strane a podnikatelským subjektom na druhej strane prostredníctvom inštitútu vyvlastnenia, štát na seba úplne preberá zodpovednosť za prípadnú nezákonnosť a protiústavnosť takéhoto spôsobu prechodu vlastníckych práv. Ak by sa totiž v budúcnosti preukázala protiústavnosť alebo iná nezákonnosť vyvlastnenia v prospech súkromného záujmu, podľa uznávaných zásad právneho štátu nový vlastník nemá automatickú povinnosť vrátiť vyvlastnené nehnutelnosti, ak ich získal v dobrej viere na základe rozhodnutia štátnych orgánov. Pôvodný vlastník by sa síce mohol na súde domôcť konštatovania o nezákonnosti vyvlastnenia, ostalo by mu však iba súdiť sa so štátom o spôsobenú škodu. Navyše by dôkazné bremeno vyčíslenia a preukázania vzniknutej škody ostalo na ramenách pôvodného vlastníka. Až v prípade úspechu pôvodného vlastníka na súde mu štát môže uhradit škodu z peňazí daňových poplatníkov.

„Ak by sa totiž v budúcnosti preukázala protiústavnosť alebo iná nezákonnosť vyvlastnenia v prospech súkromného záujmu, podľa uznávaných zásad právneho štátu nový vlastník nemá automatickú povinnosť vrátiť vyvlastnené nehnutelnosti…“

Preto podľa občianskej iniciatívy existujú obavy, že situácia po schválení navrhovanej novely bude pokúšať konkrétnych investorov, aby všetkými dostupnými prostriedkami presvedčili vládnych činiteľov na vydanie osvedcenia o významnej investícii. Návrhy na vydanie osvedčenia o významnej investícii predkladá do vlády minister. Nemožno obísť ani to, že vláda je politický výkonný orgán moci a rozhodnutie o vydaní osvedcenia preto bude mať vzhladom na vágnosť novely vždy nezanedbateľný politický rozmer. Ani po prijatí novely nebudú naďalej existovať uzákonené mechanizmy na kontrolu a vymáhanie deklarovanej výšky investície. Právny režim vyvlastnovania pre takzvané významné investície sa totiž nevzťahuje len na investorov s ktorými vláda uzavrela zmluvy o investičných stimuloch. V týchto zmluvách totiž štát môže zaviazať investora na urcitú výšku investície, dokonca mu na túto investíciu môže poskytnúť finančné prostriedky, ak nimi investor nedisponuje v potrebnej výške.

Novela má však podporiť vyvlastnovanie aj pre investorov mimo systému poskytovania štátnych investicných stimulov. Stačí, ak budú pri žiadosti o vydanie osvedčenia deklarovať zákonom stanovenú minimálnu výšky investície (v prípade subdodávateľov nie je spodná hranica stanovená) a presvedčia vládu na vydanie osvedcenia. Budúci investor však v konečnom dôsledku nemusí po získaní osvedčenia a následne po nadobudnutí pozemku realizovať investíciu v stanovenej výške, dokonca ju nemusí realizovat vôbec. Investor nemá zo zákona povinnosť dokazovať ani to, či investoval deklarovanú výšku investície. Nie je povinný sa podrobiť v tejto veci ani žiadnej kontrole zo strany štátnych orgánov, ak na investíciu nepoužije prostriedky z verejných zdrojov. Návrh novely nijako neohranicuje ani časové obdobie v ktorom musia byť finančné prostriedky preinvestované. Investor tak môže odraziť každú pochybnosť nad skutocnou výškou investície s poukázaním na doinvestovanie potrebnej sumy v budúcnosti.

„Budúci investor však v konečnom dôsledku nemusí po získaní osvedčenia a následne po nadobudnutí pozemku realizovať investíciu v stanovenej výške, dokonca ju nemusí realizovat vôbec.“

 Novému vlastníkovi po získaní pozemku vyvlastnením nič nebráni, aby ďalej predal pozemky za podmienok, ktoré budú predmetom súkromnoprávnych vzťahov iba medzi ním a dalším nadobúdateľom v poradí. Pozemok môže zmeniť vlastníka tiež v prípade, ak sa do konkurzu dostane subjekt, ktorý získal pozemky vyvlastnením. V tom prípade sa na dalšieho vlastníka ani len principiálne nemôžu vztahovať žiadne prípadné zmluvné záväzky subjektu v konkurze, a tak môže s pôvodne vyvlastnenými pozemkami voľne nakladať, pričom k pôvodnému úmyslu vyvlastnenia ani nemusí dôjsť. Naznačené problémy nemôže úplne vyriešiť ani prípadná zmluva medzi investorom a štátom o výške investície. V prípade nedodržania takej zmluvy zo strany investora je totiž otázne, čo sa stane s vyvlastnenými pozemkami. Nebolo by logické, keby prepadli do správy štátu, nehovoriac o nenaplnení deklarovaného účelu vyvlastnenia – uskutočniť prevod vlastníctva k pozemku proti vôli pôvodného vlastníka na nového vlastníka za úcelom uskutocnovania jeho podnikateľských aktivít a dosahovania zisku. Pre vrátenie pôvodnému vlastníkovi zasa nebude existovať právny titul kedže došlo k vyvlastneniu, nehovoriac o problémoch s vysporiadaním poskytnutej náhrady a kompenzácie spôsobenej škody.

 OI „Za spravodlivé vyvlastnovanie“ nespochybnuje potrebu zlepšit podmienky na udomácnenie investícií, čo je deklarovany úmysel novely. Rozhodne však nesúhlasí s využitím vyvlastnenia, ako prostriedku na dosiahnutie tohto ciela. Dôvodom výhrad je okrem korupčných rizík hlavne protiústavnosť vyvlastnovania v súkromnom záujme a jeho deformačný charakter na trhové a konkurencné prostredie. OI preto nevidí riešenie v doplnení navrhovanej novely o protikorupčné zabezpecovacie prvky, ale v celkovom zrušení možnosti vyvlastnovania pre takzvané významné investície v slovenskej legislatíve. Richard Drutarovský, hlavný splnomocnenej iniciatívy „Za spravodlivé vyvlastňovanie“ nakoniec dodáva: „Ak odhliadneme od pohnútok na takéto sporné dôvody pre vyvlastnovanie a pripustíme, že v demokratickom a právnom štáte je za prísne určených podmienok vyvlastnenie prípustné, Slovensko nemá stale doriešené poskytovanie spravodlivých náhrad za zaberané nehnuteľnosti, špeciálne od vlastníkov, ktorým štát berie v štátnom záujme ich rodinne domy, v ktorých bývajú. Po prijatí navhovavanej novely skupinou poslancov, sa vyznamne rozšíri okruh občanov, ktorým bude môcť štát vyvlastniť ich domy bez spravodlivej a dostojnej nahrady.“

Redakcia PROBIZNIS.EU oslovila so žiadosťou o stanovisko ku kontroverznému poslaneckému návrhu viacerých poslancov NR SR, ako aj samotný ZMOS, ktorý zaujal pozitívne stanovisko. Do vydania článku však nik z nich na našu výzvu nezareagoval.