Bezplatná doprava v BSK nie je riešenie ale populizmus

Vyskúšajte náš zoznam firiem a získajte veľa nových zákazníkov. Zdieľajte biznis profil na sociálnej sieti a ohúrte priateľov.

Pre niekoľkými dňami, sme na probiznis.eu uverejnili článok s názvom Tri odvážne plány Martina Jakubca. Tento kandidát na županské kreslo v BSK v ňom ostro kritizuje súčasného predsedu Pavla Freša a zároveň predstavuje svoj volebný program pozostávajúci z troch téz – integrovaná doprava, projekt lanovka a efektívna doprava. Pár dní na to, súčasný župan, ktorý zastáva tento post od roku 2009, sa oň uchádza opäť, aby ľuďom ponúkol vo svojom programe zmienku o snahe zaviesť bezplatnú dopravu pre ľudí s trvalým pobytom v BSK. Ide o podobný model porovnateľný s takzvanými vlakmi zadarmo z dielne premiéra Róberta Fica. Tento krok okrem samotnej finančnej výhody pre vybranú skupinu cestujúcich, pritiahol do vlakov neonacistické hliadky v zelených tričkách, ktoré aj napriek legislatívnym opatreniam, stále častejšie znepríjemňujú cestu najmä tým, ktorí si za cestu museli poctivo zaplatiť.

Už po veľmi krátkom čase, ktorý obehol od začiatku projektu vidíme jeho veľké nedostatky. Ide o komplex problémov, ktoré by sa týkali aj bezplatnej dopravy, ktorú navrhuje zaviesť Frešo v BSK. Veľa kritikov takejto formy dopravy v tomto odvetví pôsobilo alebo doteraz pôsobí a všetci sa zhodnú, že kvôli tomu chýbajú investície a vozne chátrajú. V porovnaní s európskym trendom vlaky zrýchľovať a inovovať, sa na Slovensku spomaľuje a vlaky zastarávajú – všetko v dôsledku zlého hospodárenia a bezplatnej dopravy. Dozaista existujú aj mnohé iné argumenty, ktoré by bolo možné spomenúť, ale tie nechám na povolanejších. Vrátim sa ale priamo k Frešovmu plánu, ktorého cieľom je “usadiť” ľudí, ktorí do kraja len dochádzajú a nemajú tu trvalý pobyt, v čoho dôsledku by malo prísť k zvýšenému výberu podielových daní. Podľa jeho slov by sa mohlo jednať až o 100 000 ľudí. Otázne ale je, kto z východu, Oravy či Kysúc, ma chuť natrvalo sa presťahovať do Bratislavy alebo do niektorej z priľahlých obcí. Myslím si, že ľudia z odľahlejších častí Slovenska v sebe len málokedy nachádzajú motiváciu vytvoriť si natrvalo nový domov v Bratislave. V prípade, že tých 100 000 ľudí výmenu trvalého pobytu za bezplatnú dopravu odmietne, čo ďalej? O dôvody, prečo ľudia žijúci mimo Bratislavy a BSK nechcú trvalý pobyt v BA, si prečítajte v tomto článku.

Podobny obraz

Bezplatné cestovanie vo vlakoch využili neonacisti a prostredníctvom takzvaných hliadok napĺňajú svoju politickú agendu.

Nič nie je zadarmo…

Aj keď je niečo zadarmo, niekto za to zaplatiť musí – to bude platiť, ak sa plán nepodarí. Náklady spojené s bezplatnou dopravou bude musieť niekto zaplatiť – poskladajú sa naň všetci. Najviac ale tí, ktorí verejnú dopravu využívajú v najmenšej miere, respektíve vôbec. Ľudia, ktoré platia v kraji najvyššie dane, cestujú prevažne vlastným autom. Ich sa toto opatrenie dotkne len v negatívnom zmysle. Pre široké spektrum voličov je dostať niečo zdanlivo zadarmo naopak príjemné. Presvedčili nás o tom sociálni demokrati, ktorí veľmi radi rozdávajú čokoľvek zadarmo, najmä kvôli zvyšovaniu si vlastnej popularity, alebo v snahe optimalizovať verejnú mienku. Paradoxom je, že takéto ľavicové správania nachádzame u významného pravicového politika.

Sociální demokraté rádi rozdávají koláče, které sami neupekli a upéci ani nemohli, protože snědli těsto, které ještě nestačilo ani vykynout. A. Švehla

Tallinn verzus Bratislava

Najväčším a predpokladajme, že aj najnákladnejším a zatiaľ nevyslovených problémom môže byť forma, akou sa bude bezplatná doprava v BSK uplatňovať. Predpokladám, že bude nutné vytvoriť pre tento účel špeciálny informačný systém a špeciálne karty, ktoré budú slúžiť na tento účel. V súčasnosti existuje Bratislavská mestská karta, ale tá sa nevzťahuje na celý kraj. V tejto súvislosti sa obávam, že náklady na implementáciu nového informačného systému, prípadne integráciu už existujúcich systémov do jedného a náklady s tým spojené, sa môžu vyšplhať na niekoľko miliónov eur. Frešov uvádza ako príklad bezplatnú dopravu v estónskej metropole Tallinn. Trend v roku 2016 špekuloval s myšlienkou, čo by znamenalo zavedenie bezplatnej dopravy v Bratislave. Obe mestá porovnal a konštatoval: “Tallinn a Bratislava nedostatočne pripravené – chýbajú záchytné parkoviská, stále absentuje parkovacia politika a navyše Bratislava, ako aj Tallinn sú relatívne stále priepustné pre autá. Kto chce, môže za pár centov zaparkovať v centre Bratislavy a nemusí sa tlačiť v MHD a čakať v zime na ďalší prípoj električky.” Každopádne sa tu počítalo len s dopravou v meste, nie v celom kraji ! Celý projekt je nedopracovaný a šitý horúcou ihlou. O tom, koľko by si reálne vyžadoval investícií, môžeme len špekulovať.

Projekt by si vyžadoval vybudovanie záchytných parkovísk a informačného systému, ktorý umožní komunikáciu cestujúcich s prevádzkovateľom. Náklady na prevádzku sa môžu vyšplhať na úroveň niekoľkých miliónov eur. Frešo vidí bezplatnú dopravu ako nástroj, vďaka ktorému motivuje ľudí, ktorí v kraji síce pracujú, ale nemajú trvalý pobyt. Cieľom bezplatnej dopravy v kraji je zvýšenie výberu podielových daní, čo možno pokladať len za neoverenú hypotézu.

Jakubcov projekt zaviesť integrovanú električkovú dopravu predstavuje vyzerá realistickejšie a nepopulisticky. Ľudia by mali zvážiť, kto bude v nesledujúcich rokoch rozhodovať o osude kraja. Jakubec ponúka jednoznačne progresívnejšie dopravne riešenie, ktoré by v konečnom dôsledku reálne prispelo k zlepšeniu dopravnej situácii v kraji. Navyše by malo pozitívny dopad aj na ekológiu, pretože elektrifikácia by priniesla zníženú produkciu emisií.

Komentáre

Tradičný katalóg webstránok Lukas:ni je tu pre Vás s dispozícii 24 hodín denne.