Ivan Štefanec o Industry 4.0: Cestu nevidím v masovej výrobe

Vyskúšajte náš zoznam firiem a získajte veľa nových zákazníkov. Zdieľajte biznis profil na sociálnej sieti a ohúrte priateľov.

Ivan Stefanec_KosiceIvan Štefanec sa narodil 30. septembra 1961 v Považskej Bystrici. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislava na Fakulte riadenia odbor Ekonomicko–matematické výpočty. Neskôr sa stal absolventom prvého MBA štúdia pre manažérov strednej a východnej Európy s diplomom z Rochester Institute of Technology v americkom New Yorku. V roku 1994 ukončil vedeckú ašpirantúru na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej Univerzity v Bratislave. V posledných rokoch prednáša pravidelne v oblastiach strategického riadenia, medzinárodného podnikania a zavedenia eura na medzinárodných konferenciách a našich i zahraničných univerzitách. Pracovnú kariéru začal v roku 1983 v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, najskôr ako programátor výpočtovej techniky, neskôr ako samostatný výskumný pracovník a projektový manažér. Neskôr riadil viaceré zahraničné spoločnosti. Od roku 2004 do júla 2006 pracoval pre vládu SR najskôr pri riadení vládneho Výboru projektu obnovy a rozvoja Vysokých Tatier a neskôr pôsobil ako splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura. Neskôr bol zvolený do NR SR ako poslanec za politickú stranu SDKÚ. Od roku 2014 zastupuje Slovensko v Európskom parlamente. Je členom frakcie Európskej ľudovej strany (European People’s Party).

Na základe doterajšich zistení vieme, že pojem Industry 4.0 označuje štvrtú fázu priemyselnej revolúcie, ktorej predchádzala automatizácie. Kedy ste sa s potrebou digitáne transformovať priemysel v Európskom parlamente vôbec prvýkrát?

S týmito pojmami som sa po prvý krát nestretol v Európskom parlamente, ale už keď som pôsobil ako poslanec Národnej rady. Pochádzam z prostredia biznisu a ani ako politik som s ním nestratil kontakt. K inováciám a novým technológiám som mal vždy blízko a zo stretnutí so zástupcami veľkých firiem viem, že dopyt po legislatívnej a inej podpore zo strany štátu tu bol už pred niekoľkými rokmi. V Európskom parlamente, najmä v mojom Výbore pre vnútorný trh o tejto problematike rokujem prakticky od začiatku môjho mandátu a urobili sme už aj niektoré konkrétne kroky. Dopady digitalizujúcej sa ekonomiky na malých a stredných podnikateľov analyzujeme v rámci odborného združenia Európskej ľudovej strany SME Europe, kde mám tú česť byť viceprezidentom.

Ivan Stefanec

Malé firmy sú pri každej rapídnej zmene ohrozené najviac.

Existuje možnosť, že Industry 4.0 transformuje aj priemyselnú mapu Európy, existujú regióny, ktoré v sebe ukrývajú doposiaľ neodhalený potenciál? 

Slovensko si musí stanovovať ambiciózne, ale realistické ciele. V niektorých segmentoch veľkým krajinám jednoducho konkurovať nikdy nebudeme. Môžeme si však vytipovať oblasti, kde máme štrukturálne predpoklady uspieť a v nich sa snažiť dosiahnuť maximálnu možnú kvalitu a efektivitu. Hovorím napríklad o automobilovom priemysle. Máme najmodernejšie závody, ale chýba vývoj a inovácie. Dopyt zo strany firiem tu je a existuje aj podpora akademickej obce. Na východnom Slovensku sa sformovala veľmi silná IT komunita, ktorá dokáže generovať riešenia. Čo však chýba je politický konsenzus, aký bol dosiahnutý napríklad v Estónsku.

Sú na digitálnu transformáciu pripravné slovenské firmy? Koľko ich to bude stáť? Dá sa to prepokladať?

Malé firmy sú pri každej rapídnej zmene ohrozené najviac. Projekt jednotného digitálneho trhu s tým ráta a pri realizácii jeho cieľov budú malé a stredné podniky dostávať osobitnú podporu, napríklad vo forme poradenstva, alebo možnosti čerpať prostriedky na modernizáciu svojej infraštruktúry. Závažný problém, na ktorý upozorňujú aj zástupcovia IT sektora, však vidím v nedostatku ľudských zdrojov. Už teraz chýba na Slovensku zhruba 16 000 IKT pracovníkov a tento deficit bude v blízkej budúcnosti rapídne narastať. Malá firma teda bude musieť vyčleniť viac prostriedkov, aby dokázala  odborníka zaplatiť, alebo siahne po lacnejšej pracovnej sile zo zahraničia, napríklad z Rumunska, čo sa už v istej miere aj deje. Oboje je pre slovenskú ekonomiku zlé. Riešenie je však opäť len a len v rukách vlády a ministerstva školstva.

V apríli 2016 sme schválili novú smernicu o ochrane osobných údajov.

Čo iné okrem optimalizácie a zvýšenia efektivity prinesie Industry 4.0?

Jedným z dlhodobých dopadov, o ktorých sa príliš nehovorí, je redefinícia obsahovej náplne profesií. Pracovník vo fabrike, či remeselník  už nebude potrebovať len manuálnu zručnosť, ale aj hlbšie vzdelanie a znalosti. To, čo si naše generácie predstavujú pod pojmom robotník v podstate zanikne. To so sebou prinesie socioekonomické zmeny o dopadoch ktorých dnes ešte nevieme nič povedať.

Ako plánuje EÚ chrániť spotrebiteľa s ohľadom na bezpečnosť dát? Pripravujú sa v tomto smere nejaké regulácie?

V rámci jednotného digitálneho trh venujeme otázkam zabezpečenia dát veľkú pozornosť. V apríli 2016 sme schválili novú smernicu o ochrane osobných údajov. Tá pôvodná bola z roku 1995, takže vidíme, ako je legislatíva niekedy pozadu oproti technologickému vývoju. Pri IKT musí Európska komisia aj Európsky parlament v budúcnosti konať oveľa pružnejšie. Smernica posilňuje práva spotrebiteľa. Zaviedli sme napríklad povinnosť prevádzkovateľov na požiadanie vymazať všetky údaje o používateľovi (tzv. právo byť zabudnutý). Poskytovatelia budú musieť presne pomenovať kde a ako budú osobné údaje použité a v prípade nedodržania pravidiel budú čeliť pokute do výšky až 4% zo svojho celosvetového obratu. V júli 2016 sme zasa prijali opatrenia pre boj proti kybernetickým útokom. Tie sa stávajú čoraz častejším nástrojom zločincov, ale aj tajných služieb. Členské štáty zriadia na svojom území kontaktné miesta, ktoré budú v prípade naliehavých žiadostí o pomoc pri kybernetickom útoku schopné zareagovať do ôsmich hodín

Je ťažké obnovovať niečo, čo už zaniklo…

Po diskusii s odborníkmi, som nadobudol dojem, že v prípade digitalizácie ponúkaný softvér do veľkej miery predbehol dostupné hardvérové riešenia. Producentmi takejto elektroniky je prevažne Čína. Existujú v únii spoločnosti, ktoré už dnes dokážu na poli IT bojovať s ázijskou konkurenciou? Je cieľom európskeho spoločenstva vytvárať konkurencie schopné IT, porovnateľné s tým v USA, na Taiwane alebo v Číne?

Európa spravila veľkú chybu, že segment elektrotechnického priemyslu v podstate dobrovoľne prenechala iným krajinám. Je ťažké obnovovať niečo, čo už zaniklo, ale na druhej strane existuje v Európskej únii silné startupové prostredie, ktoré generuje inovácie a patenty aj v oblasti hardvéru. Politici ho musia podporovať a v Európskom parlamente to aj robíme. Cestu nevidím v masovej výrobe ale v tom, že sa Európa stane svetovým lídrom a trendsetterom v oblasti výskumu, vývoja a aplikácie ich výsledkov do praxe.

Na aké časové obdobie je táto zmena plánovná. Kedy sa dočkáme komplexných smart-factories, či komplexne prepojeného priemyslu?

Zmena nepríde naraz, ale bude postupná. Navyše, v niektorých odvetviach bude prebiehať rýchlejšie ako v iných. Čo chceme dosiahnuť je, aby vývoj prebiehal rovnomerne v celej Európskej únii, aby žiaden štát, či región neostal pozadu a aby všetko prebiehalo v jednom regulačnom rámci. Podľa Stratégie 2020 chceme do tohto roku odstrániť bariéry, zaviesť rýchly a superrýchly bezpečný internet pre všetkých a dosiahnuť plnú interoperabilitu systémov. Ďalší vývoj by som do veľkej miery nechal na trh samotný.

Lídrom je mesto Luxemburg…

 Často sa hovorí aj o Smart mestách, hovorí sa v EÚ aj o digitálnej transformácií miest? Z Vašeho pohľadu sú tieto zmeny už teraz niekde v západnej Európe badateľné?

Lídrom je mesto Luxemburg, ktoré s realizáciou konceptu Inteligentného mesta začalo už v roku 2002. Vďaka aktivitám samosprávy disponuje takmer väčšia časť jeho obyvateľov certifikovanými internetovými zručnosťami a väčšina komunikácie s mestskou administratívou prebieha pomocou mobilnej aplikácie. 75% územia je pokrytého kvalitným WiFi signálom. Dôležité je, že politika Luxemburgu sa od začiatku riadi princípom „Citizen First,“ čo sa o pokusoch o niečo podobné v iných mestách a štátoch povedať nedá. Hoci má Slovensko a špeciálne Bratislava všetky predpoklady na naštartovanie projektu Smart Cities, výrazne za západom Európy zaostávame. V rebríčku, ktorý zostavuje Viedenská technická univerzita sa zo 70 miest najvyššie zo slovenských umiestnila Nitra, na 47. mieste. Verím, že realizácia stratégie Jednotného digitálneho trhu bude mať pozitívny dopad aj v našich mestách.

Zdroje: Ivan Štefanec, wikipedia.org, facebook.com

Podnikáte? Pridajte sa k nám !

Komentáre

Tradičný katalóg webstránok Lukas:ni je tu pre Vás s dispozícii 24 hodín denne.